dnes je 26.9.2020

Input:

Závislý distribútor

1.2.2019, , Zdroj: Verlag Dashöfer

4.2.2 Závislý distribútor

Michal Jelínek

Závislému distribútorovi, resp. jeho funkčnému a rizikovému profilu sa detailnejšie venovala kapitola 3.3.2, avšak pre rekapituláciu bude vhodné uviesť, že závislý distribútor je subjekt založený zvyčajne nadnárodnou skupinou podnikov na účely výkonu rutinnej činnosti, t. j. distribúcia tovaru na jemu vymedzenom trhu. Závislý distribútor nemá na starosti globálny marketing ani nákupné funkcie, len buduje pozíciu na predaj tovaru jeho skupiny na svojom trhu.

Závislý distribútor obvykle nevykonáva žiadne iné činnosti a z pohľadu metodiky transferových cien vstupuje do jedinej obchodnej transakcie so závislými osobami, t. j. distribúcia tovaru. Ak vstupuje do ďalších transakcií, je to typicky poskytovanie služieb ostatným závislým distribútorom v skupine ako napríklad služby logistického centra, centrálny nákup a pod. Takýto závislý distribútor potom plní funkciu akéhosi medzičlánku medzi koncovými závislými distribútormi a zvyškom skupiny.

Rozsah činností závislého distribútora sa môže výrazne líšiť podľa miery autonómie, ktorú dostane od riadiaceho centra skupiny. Môže ísť o veľmi limitované činnosti, ako je zber objednávok a výdaj tovaru - typické u e-shopov (tu mnohokrát nekoná ako závislý distribútor, ale skôr ako agent, ktorý vystupuje v mene zahraničnej závislej osoby a na jej účet). Veľmi limitovaní vo svojich funkciách a rizikách sú aj distribútori, ktorí nadobúdajú vlastnícke práva k obchodovanému tovaru, ale ich dodávateľ –závislá osoba im garantuje spätný odber nepredaného tovaru v pôvodných nákupných cenách, popr. tento tovar fakturuje závislému distribútorovi až vo chvíli, kedy predal tovar svojmu odberateľovi.

Existujú ale aj závislí distribútori s veľkou mierou autonómie pri predajoch na svojich trhoch, napriek tomu stále spĺňajúci definíciu závislých distribútorov, t. j., predávajú tovar len svojej skupiny, podliehajú jej centrálnemu riadeniu a nasledujú globálnu marketingovú politiku. Takí závislí distribútori môžu tiež vlastniť významné nehmotné majetky, týkajúce sa ich činnosti (marketingové know-how, sieť vlastných obchodných kontaktov, výnimočne ochranné známky a pod.). Skupina im necháva voľnosť pri stanovovaní konečných cien pre ich odberateľov a tiež príliš nezasahuje do lokálneho marketingu.

Čím menej funkcií závislý distribútor vykonáva, tým menej rizík by mal znášať a tým nižšiu - ale za to istejšiu - odmenu by mal dostať. Naopak, čím viac funkcií závislý distribútor vykonáva, tým viac rizík znáša a tým neistejšia by mala byť jeho pozícia pri dosahovaní zisku. To, akým spôsobom bude závislý distribútor dosahovať zisk, bude záležať predovšetkým na dvoch aspektoch. Po prvé na miere nákladov, ktoré musia hradiť, a po druhé na výške a šírke ziskového rozpätia. Veľmi limitovaný distribútor bude mať pomerne malé prevádzkové náklady, ktoré musí hradiť z ním dosahovanej obchodnej marže, a relatívne nízku výšku tejto marže, ktorá bude stanovená v úzkom rozpätí. Závislý distribútor so širokým rozsahom funkcií bude vynakladať veľký objem nákladov, vrátane tých dlhodobejšieho/ investičného charakteru, čím je vystavený vyššiemu riziku, že tieto náklady nepokryje zo svojej obchodnej marže. Tá by u tohto distribútora mala byť všeobecne stanovená na vyššej úrovni.

Závislý distribútor by rovnako ako zmluvný výrobca nemal znášať prevažnú časť podnikateľských rizík. To však neznamená, že sa na týchto rizikách čiastočne nepodieľa. Ako bolo uvedené v predchádzajúcich kapitolách, zmluvný výrobca sa prakticky nepodieľa na riziku volatility trhovej ceny, pretože prostredníctvom metódy zvýšených nákladov, ktorú obvykle používa, je toto riziko prenesené na jeho odberateľa zo skupiny. To ale neplatí pre závislého distribútora, ktorý zvyčajne používa metódu následného predaja alebo jej modifikáciu v podobe transakčnej metódy čistého obchodného rozpätia založenú na predajnej cene. V týchto prípadoch je odmena závislého distribútora závislá od dosiahnutých tržieb, ktoré sú okrem objemu predaného množstva ovplyvnené tiež cenou predávaného tovaru. Čím vyššiu predajnú cenu závislý distribútor dosiahne, tým väčšia bude jeho odmena a naopak. Z toho teda vyplýva, že sa závislý distribútor podieľa na riziku volatility trhovej ceny, hoci len čiastočne. Hlavný podiel rizika bude znášať plnohodnotná entita vo výrobno-dodávateľskom reťazci účtujúca o reziduálnom zisku, resp. strate.

Čo sa týka predajného rizika vyplývajúceho z fluktuácie predaného množstva, závislý distribútor rovnako ako zmluvný výrobca sa na tomto riziku čiastočne podieľajú. V prípade, že pre stanovenie transferovej ceny, za ktorú závislý distribútor bude nakupovať tovar od svojej závislej osoby, bude použitá metóda následného predaja, existuje riziko, že závislý distribútor z ním dosahovanej marže nepokryje svoje prevádzkové náklady (vrátane obchodných nákladov) a za dané zdaňovacie obdobie skončí v strate. Táto strata môže byť zapríčinená príliš veľkými prevádzkovými nákladmi. Tie ale zvyčajne podliehajú controllingovému dohľadu materskej či inej riadiacej spoločnosti zo skupiny, ktorá je schopná danú neefektivitu rýchlo identifikovať a odstrániť. Častejší dôvod stratovosti závislého distribútora používajúceho metódu následného predaja je malý objem predaného množstva a z toho plynúca nízka hodnota marže, z ktorej sú prevádzkové náklady kryté. Vo všeobecnosti, závislý distribútor znáša ako riziko volatility trhovej ceny, tak aj predajné riziko.

Pri výbere najvhodnejšej metódy na stanovenie transferových cien, za ktoré bude závislý distribútor nakupovať tovar od závislých osôb, bude najskôr